Povedala by som, že sú tri také hlavné dôvody prečo odkladáme knihy. Prvý je ten, že kniha nie je taká, akú sme očakávali. Druhý, že nemáme na daný žáner momentálne náladu a tretí, že nemáme čas. U mňa to bol ten prvý dôvod, no povedala som si, že dám tomu ešte šancu. A tak som sa do knihy znova začítala. Musím povedať, že zvyšných 150 strán som len tak zhltla.
Možno by teraz malo nasledovať ako som sa v knihe mýlila, keď som ju prvotne odvrhla, ale nie nemýlila. Čakala som aj tak viac, no myšlienka bola silná. Nútila ma zamyslieť sa nad svojím životom. Nadpis článku jej názov už predznamenáva. Volala sa „The five people you meet in heaven", čiže po slovensky: „Päť ľudí, čo stretneš v nebi".
Posolstvom knihy bolo ukázať, že udalosti, ktoré sa dejú v našom živote a ľudia, ktorých v ňom stretávame tu nie sú náhodou. Niekedy sa hneváme prečo sa to, čo sme chceli stalo inak a to tak. No keby sme chápali, náš postoj, by bol veľakrát asi iný. Kniha opisuje päť ľudí, ktorých istý človek stretáva po smrti a ktorí zásadne ovplyvnili jeho život. Niektorých ani nepoznal. Iného nenávidel a jednu miloval. Postupne s ním prechádzajú celý jeho život a on nachádza zmysel.
Myšlienka tohto diela mi dala úžasný podnet na premýšľanie. Verím, že moji známi nie sú okolo mňa len náhodou. Verím, že aj občasné pády mali svoj zmysel. Áno, niekedy si život domrvíme aj sami, ale vždy je šanca na nápravu, ak to myslíme úprimne.
Žiť život bez hlbšieho zmyslu, by bolo pre mňa mizériou. Nie som fatalista, ale verím, že Niekto tam hore sa o nás dobre stará. A je už na nás, čo s tým spravíme. Ja len pevne verím a dúfam, že tých mojich ľudí, čo potom stretnem nebude päť, ale poriadna kôpka. :)