Téma na dnešný rok znie: „Zatepľujeme!" Je 7:00 ráno a ako už každé ráno v posledných dňoch ma z môjho spánku preberá zvuk vŕtačky. Už prestávam nastavovať budík. Myslím, že by som ho aj tak cez ten humbuk nepočula. No také ranné vŕtanie má aj svoje výhody. Aj keby ste chceli, tak ráno do práce nezaspíte. A študentom ako ja, to poskytuje možnosť venovať sa príprave na skúšky hodinku - dve navyše. Samozrejme, ak ste schopný koncentrácie.
No, dnes sa rozhodujem situáciu sabotovať. Beriem do ruky spacák, karimatku a smerujem do suterénu - smer práčovňa. Rozložím si svoj pelech a pokúšam sa tváriť ako mi je pohodlne. Mojou prioritou však bolo nepočuť vŕtačku, takže komfort musel ísť bokom. Spoločníkov chlad a arómu pracieho prášku vnímam ako nevyhnutné práčovňové zlo pre moje dobro. Nakoniec sa mi podarí nachvíľu zaspať. Keď sa zobudím, som hrdá na svoj výmysel.
Teraz predo mnou však stojí ďalší problém. Robotníci obkľúčili celý dom. Beriem si svoje učenie a s nádejou hľadám izbu, v ktorej by som sa usadila a v ktorej by som pri pohľade na okno nezbadala žiadne monterky. Po chvíli zisťujem, že je to márne. A tak svoje pátranie vzdávam a kývam si s chlapcami. Zisťujem, že tu máme zastávateľov rôznych funkcií. Ako hlavného majstra tak aj hlavného sledovateľa - postávača, ktorý „čekuje", či plot pevne drží a tak ho v pravidelných intervaloch chodí podoprieť.
Ale nemôžem sa sťažovať. Tohtoročné práce okolo domu sa konajú v exteriéri. Takže som pomerne chránená od vonkajších vplyvov. Minulý rok to bolo iné kafe. Téma znela: „Maľujeme!" Dom bol hore nohami a ja som si medzi igelitmi hľadala miesto na učenie. Našťastie to vtedy išlo rýchlo. Na konci len nasledovalo niekoľko hodín upratovania a všetko sa vrátilo do normálu.
Neviem prečo, ale vždy padnú tieto domáce dobrodružstvá na moje skúškové. Už sa teším, čo sa vymyslí na budúci rok. Snáď sa aj toho magistra dožijem. :)
